Príprava na školu je proces dlhý a cieľavedomý a nemal by byť sústredený len na posledný rok pred zaškolením. Hranica medzi zrelosťou a nezrelosťou je veľmi relatívna. Ak máte pochybnosti, či vaše dieťa zvládne požiadavky školy, bolo by vhodné poradiť sa s odborníkmi- psychológmi. Títo zvážia školskú zrelosť dieťaťa komplexne a po realizácii psychologického vyšetrenia dajú rodičom odporúčanie, či je dieťa vhodné zaškoliť alebo mu dať odklad školskej dochádzky. Rozhodnutie, či dieťa nastúpi do školy alebo nie, zostáva na rodičovi a je len na ňom, či odporúčania psychológa príjme alebo nie. 

KEDY JE DIEŤA PRE ŠKOLU NEZRELÉ?

Medzi jednotlivými stránkami školskej zrelosti sa často vyskytujú aj veľké rozpory a protiklady. Môže ísť o disproporcie medzi telesnou a psychickou stránkou, ale aj disproporcie v samotnej telesnej, psychickej alebo sociálnej oblasti. Preto je dôležité posudzovať školskú

zrelosť dieťaťa komplexne. Všeobecne príčiny školskej nezrelosti môžeme rozdeliť do týchto kategórii:

· nedostatky v somatickom vývine a v zdravotnom stave 

· nerovnomerný vývin, oslabenie dielčích schopností a funkcií 

· nezrelosť v citovej a sociálnej oblasti                                   

· nedostatky vo výchovnom prostredí a pôsobení na dieťa.

Konkrétne sa za nezrelé považuje napríklad dieťa, ktoré:

- je veľmi živé, hravé a nevydrží dlhšie pri jednej činnosti,

- nerado kreslí, nedrží dobre ceruzku, alebo ju strieda z pravej do ľavej ruky,

- má ťažkosti s výslovnosťou, má málo vyvinutú reč,

- je nadmerne bojazlivé, odmieta kontakt s druhými a v cudzom prostredí plače

NIEKTORÉ OPATRENIA PRE NEZRELÉ DETI:

➔ zámerné rozvíjanie a náprava deficitných oblastí:

v myslení – triedenie a zoskupovanie predmetov podľa farby, tvaru, množstva, účelu;

skladanie a rozkladanie celkov – obrázkov, stavebníc, riešenie hádaniek;

v priestorovej orientácii – orientácia na vlastnom tele, pravo-ľavá orientácia;

rečová oblasť – rozvoj slovnej zásoby, vyjadrovacích schopností;

v jemnej motorike – narábanie s ceruzkou, nožnicami.

Existujú stimulačné programy rozvíjajúce spomínané deficitné oblasti.

➔ sociálny a emocionálny rozvoj dieťaťa 

DODATOČNÝ ODKLAD ŠKOLSKEJ DOCHÁDZKY:

Ak sa školská nezrelosť dieťaťa zistí až po vstupe dieťaťa do školy, môže rodič alebo pedagóg požiadať o zváženie dodatočného odkladu školskej dochádzky. Rozhodnutie o dodatočnom odklade je v kompetencii riaditeľa školy, a je možné ho vydať do konca pol roka 1. ročníka (t.j. januára daného roku). Takéto rozhodnutie je už závažnejšie ako samotný odklad školskej dochádzky, a v praxi sa väčšinou o ňom rozhoduje v spolupráci so psychológom.